KTO JE LAŤÁK?
Vnuk slávneho oravského ľudového sochára Štefana Siváňa
Hrdý na svoj rod. Vo mne koluje oravská krv – krv slovenských Horalov, ich tradícií, zručností, ich charakter. Od detstva som bol obklopený dedovými sochami, rozprávaním o koledovaní, rozprávaním o živote ľudí v hlbokých horách. Asi preto fujara, valaška či ľudová pieseň spôsobujú, že moje srdce zovrie spomienkami na detstvo. Vždy prezentujem našu kultúru svojim priateľom zo zahraničia, prerozprávavam príbehy počuté v detstve , ukazujem naše skanzeny, naše etno-výrobky. To sú moje korene. To je to, čo ma sformovalo a navždy spojilo s touto horskou krajinou. To je to, čo s láskou odovzdám svojim deťom.
…budem hrdý, že som nestál bokom, keď demokraciu mojej krajiny ničili, keď kazili jej meno na svetovej scéne, keď ju ťahali dobrovoľne do okupácie, z ktorej sa kedysi vytrhla ťažkou prácou a krvou. A to, že sa budem môcť pozrieť do očí svojmu dieťaťu bez výčitiek svedomia, stojí za všetky nepríjemnosti, ktoré musím teraz prežiť.
Občan Slovenska – človek milión
Bol by som na nerozoznanie od stoviek tisíc iných ľudí na Slovensku, keby som sa neodvážil nahlas povedať to, čo mnohí hovoria len doma za kuchynským stolom. Toto je moja krajina. Pracujem tu, žijem, platím dane, oženil som sa a tu budú žiť moje deti. Chcel by som si žiť svoj pokojný život, ale do toho mi otvorene a drzo zasiahli. V mojom a vašom mene chodia bozkávať ruky tyranom. Môj život a majetok vystavujú nebezpečenstvu prepisovaním zákonov pre mafiu a zločincov. Mne a mojej rodine zvyšujú dane, ceny, a popritom si zvyšujú platy. No najhoršie: v mojej vlastnej krajine mi obmedzujú slobodu vyjadrovať sa a kritizovať vládu, štvú na mňa policajnú mašinériu, zo mňa a mojej rodiny robia terč len za to, že som sa v rámci svojich práv a možností odvážil postaviť vláde, ktorá ničí všetko, čo sa desaťročia budovalo.