Možno to poznáte. Čakáte balík, list z úradu… a namiesto toho si v schránke nájdete čistú, nefalšovanú nenávisť. Anonym vám na kus papiera napíše, že vám praje rakovinu a pomalú smrť. Pocítite zmes hnevu, strachu a absolútneho znechutenia. Toto nie je scéna z filmu. Toto sa mi stalo.
A aby absurdita situácie bola dokonalá, v ten istý deň dostal takmer identický „pozdrav“ aj publicista Samuel Marec. Keď sme si porovnali fotky listov, bolo nám jasné, že to nie je náhoda. Spájal nás nielen jeden detail, ktorý kričal viac ako všetky vulgarizmy vnútri: rovnaká poštová známka, rovnaký dátum a tá istá pošta v Bratislave.
Toto je drsná realita dnešného Slovenska. A nie sme prví. Podobný rukopis už zažil opakovane aj Ján Benčík, známy svojím bojom proti extrémizmu. Samozrejme, že som to nahlásil. Som občan, platím dane a očakávam ochranu. Polícii som naservíroval kompletný balík dôkazov. Ich reakcia? Ohlušujúce ticho.
Jeden podpis, viacero obetí: Toto nebola náhoda
Aby bolo úplne jasno: 5. júna sa nejaký „hrdina“ vybral na poštu Bratislava 022 a poslal minimálne dva listy plné vulgárnych vyhrážok. Jeden mne na Oravu, druhý Samuelovi Marecovi do hlavného mesta. Aj u mňa aj u publicistu pána Mareca to bolo po prvý krát na naše neverejné adresy trvalého bydliska. Obsah bol ako výlev z kanála – nechutné urážky a priania smrti, ktoré by normálny človek ani nevyslovil.
Ale to, čo robí z tohto činu viac než len náhodný výbuch zlosti, je tá chladnokrvná koordinácia. Rovnaká poštová pečiatka a rovnaká známka nie sú náhoda. Toto bol plánovaný, cielený útok. Je to jeho podpis. Jeho odkaz: „Vidím vás. Viem o vás. A môžem si vás nájsť, kedy sa mi zachce.“ Tá drzosť je neuveriteľná.
Detail obálky z listu pre Laťáka. Pečiatka pošty Bratislava 022 a dátum 05.06.2025 sú jasným spojením medzi útokmi.
Odtlačok prsta nenávisti: Čo prezradila analýza
Nenechal som to len na pocitoch. Zabezpečil som si kriminalistickú analýzu všetkých troch listov – môjho, Samuelovho aj toho pre Jána Benčíka. Výsledky sú mrazivé a krištáľovo jasné: s 90 % pravdepodobnosťou ich písala tá istá osoba. Lingvistický „odtlačok prsta“ páchateľa je taký výrazný, že náhoda je prakticky vylúčená.
Čo jeho štýl prezrádza?
- Extrémna vulgarita: Jeho slovník je brutálny a primitívny. Posadnutosť slovom „kokot“, vulgarizmy a priania rakoviny tvoria jeho jedinečný ‚jazykový odtlačok prsta‘, ktorý ho priamo usvedčuje.
- Politická obsesia: Jeho svet je čiernobiely. Útočí na politikov (Naď, Šeliga, Nvotová, Blahaová), médiá nazýva „červené deníčky“ a pasuje sa za jediného správneho Slováka. Je to zmes frustrovaného nacionalizmu a pocitu ukrivdenosti.
- Stručné, úderné vyhrážky: Žiadne dlhé state. Píše krátke, verbálne facky, ktoré majú jediný cieľ – uraziť, ponížiť a zastrašiť. Vety ako „Bude súd a Leopoldov.“ alebo „Zdochni potkan“ nie sú argumenty, ale nástroje teroru.
- Charakteristický rukopis: Aj keď to nie je DNA, rýchle, doprava naklonené písmo s opakujúcimi sa charakteristickými znakmi pri niektorých písmenách je ďalším klincom do rakvy teórie o náhode.
Toto nie je dielo náhodného hejtera z internetu. Toto je práca človeka, ktorý svoju nenávisť myslí vážne, koná opakovane a systematicky.
Detail obálky z listu pre Samuela Mareca. Pečiatka pošty Bratislava 022 a dátum 05.06.2025 sú jasným spojením medzi útokmi.
Odtlačok prsta nenávisti: Čo prezradila analýza
Portrét agresora: Kto je muž, ktorý posiela smrť?
Na základe analýzy jeho vlastných slov vznikol profil pravdepodobného páchateľa. Mám dokonca aj návrh jeho kriminalistického nákresu. Pravdepodobne ide o:
- Muža vo veku 30 až 50 rokov.
- S nižším vzdelaním, neschopného argumentovať inak ako nadávkami.
- Agresívneho narcisa, ktorý sa vníma ako bojovník za „správnu vec“ a svoje obete považuje za škodnú, ktorú treba zničiť.
- Je motivovaný frustráciou z politiky, spoločnosti a zrejme aj z vlastného života.
- Na 99 % žije v Bratislave alebo jej blízkom okolí, čo potvrdzuje pečiatka z pošty.
Nákres tváre, vypracovaný na základe profilu autora výhražných listov. Toto by mohla byť tvár, ktorá za tým stojí.
Ticho, ktoré desí viac ako vyhrážky
A čo na to polícia? Toto je bod, kde sa hnev mení na zúfalstvo. Hneď po doručení listu som podal III. a IV. doplnenie môjho trestného oznámenia . Nedodal som len kus papiera. Dal som im všetko – listy, fotky, porovnávaciu analýzu, jasné spojenia. Kompletný balík dôkazov.
A odvtedy? Ticho. Ticho, ktoré je hlasnejšie a desivejšie ako všetky tie vyhrážky. Čas beží a páchateľ, ktorý pozná moju adresu a vie, kam chodia členovia mojej rodiny, je stále na slobode. A ja mám čoraz silnejší pocit, že štát, ktorý ma má chrániť, to neberie vážne. Že je to len ďalší papier na stole, ktorý zapadne prachom.
Práve táto nečinnosť a pocit beztrestnosti páchateľov posmeľuje. Každý deň, keď sa nič nedeje, je pre neho signálom, že môže zájsť ešte ďalej. Na čo polícia čaká? Kým sa slová zmenia na činy? Kým niekto z nás skončí s fyzickým zranením, alebo v rakve, aby sa vyšetrovanie konečne pohlo?
Výzva na prebudenie: Dnes ja, zajtra to môžete byť vy
Tento text nepíšem len za seba. Je to varovanie pre celú spoločnosť. Ukážka toho, ako ľahko sa nenávisť z anonymných online diskusií preleje do reality a pristane vám v schránke. Ďakujem ti priemer Slovenskej Republiky Róbert Fico! Toto je tvoje dielo!
Toto je môj apel na Políciu Slovenskej republiky ministra pomsty: Prebuďte sa! Máte tu konkrétny, zdokumentovaný prípad so sériou jasných stôp. Prestaňte to ignorovať a začnite konať!
A prosba pre vás všetkých, ktorí toto čítate: Nebuďte ticho. Zdieľajte tento príbeh. Hovorte o ňom. Nedovoľme, aby sa z vyhrážok smrťou stal bežný nástroj politického boja. Pretože ak dnes zostaneme ticho, zajtra môže v obálke s tou istou známkou čakať nenávisť adresovaná komukoľvek z nás. A po obálke môže priletieť guľka.
A to už bude neskoro.
