Ahojte, tu Peter Laťák z Oravy. Chcel by som sa s vami podeliť o to, ako sa z obyčajného chlapa z hôr stal cez noc „nebezpečný terorista“ len preto, že si dovolil povedať svoj názor. Pripravte sa na jazdu, ktorá vám ukáže, ako vyzerá „demokracia“ na Slovensku v roku 2025.
Kto vlastne som? Obyčajný chlap z Oravy
Najprv by som sa mal asi predstaviť. Som Peter, štyridsaťosemročný chlap z Oravy. Mám dva vysokoškolské tituly, pracujem ako obchodný manažér v IT sfére, hovorím niekoľkými jazykmi a študoval som psychológiu, právo a filozofiu. Som vnukom insitného rezbára Štefana Siváňa. Ale viete čo? Predovšetkým som normálny človek.
Človek milión, ako hovorím.
Platím dane, chodím do práce, starám sa o rodinu. Nič výnimočné. Kedysi som bol starostom obce Babín, ale to už je dávno. Moji priatelia ma volajú “ medveď“, vraj by som neublížil ani muche. Až doteraz som si myslel, že žijem v krajine, kde môžem slobodne vyjadriť svoj názor. Ako veľmi som sa mýlil.
Osemnásť sekúnd, ktoré mi zmenili život
Všetko sa to začalo 8. mája 2025. Zúčastnil som sa protivládneho protestu v Bratislave. Bolo nás tam tisíce, ľudí nespokojných s tým, kam Ficova vláda ťahá našu krajinu.
Obliekol som si svoj kroj, vzal som si valašku (áno, tú istú, ktorú mi daroval otec a ktorú berieme so sebou do hory, keď ideme na túru – lebo medveď, však viete).
Natočil som krátke, 18-sekundové video. Bol som nadšený, že sa opozičné strany konečne spojili proti Ficovej vláde. Povedal som, že toto spojenie je „posledným klincom do (politickej) rakvy Fica“ a že nie je otázkou či, ale kedy „pôjde (politicky) dole“.
Metafora, jasná ako facka. Každý, kto rozumie slovenčine, chápe, že som hovoril o konci jeho politickej kariéry. Chcel som len vyjadriť spontánnu radosť, že opozícia sa konečne zomkla a vytvorila silu, ktorá by mohla v budúcich voľbách poraziť proruský Smer.
Video sa stalo virálnym. Desaťtisíce zhliadnutí za každú hodinu. A potom sa to začalo.
Keď vás štát označí za teroristu
Do 29 hodín ma obvinili a policajti hľadali tri krát počas nedeľe. Večer mi volal vyšetrovateľ a povedal mi ž čoho ma obvinili a dohodli sme sa kedy prídem vypovedať. Ale aj tak mi na druhý pracovný deň ráno o 09:06 doručila štvrtá hliadka písomné predvolanie na políciu v Námestove na 09 00 hod. Policajti boli fajn chlapci, videl som im na očiach, že to celé robia z donútenia. Avšak vyšetrovateľ mal na stole nálepku s nápisom „predviesť, vypočuť, nepustiť“. Circa pol hodinu ma podľa mňa mimozákonne zadržiavali , ale nakoniec mi vyšetrovateľ povedal, že „prokuratúra to zrušila“ a môžem ísť domov. Vydýchol som si. Myslel som, že je po všetkom.
Ale to som ešte netušil, čo príde. V utorok a stredu moje videjko smeráci prezentovali na svojich tlačovkách a v televíznych diskusiách a budovali zo mňa druhého pána Cintulu. 15. mája – presne na výročie neúspešného atentátu na Fica sa to vyhrotilo. V Handlovej sa konala veľká vládna akcia – samoblahorečenie Fica a zrazu som sa stal hlavnou negatívnou hviezdou programu. Vymysleli si že som plánoval ísť do Handlovej a podlo urobili zo mňa terč.
koláž: ľudová tvorba z Facebooku
Podpredseda parlamentu telocvikár Tibor Gašpar ma označil za „možného budúceho atentátnika na člena vlády“. Svätorečený Fico ma nazval „militantným“ a „produktom nenávisti“. Premietali zostrih videa, kde vraj mám zbraň – išlo o staré zábery zo strelnice z roku 2019, kam som sa dostal na základe darčekového poukazu.
Gašpar dokonca tvrdil, že plesnivec alpínsky na mojej hrudi na staršej fotke je „extrémistický fašistický symbol útočnej nacistickej jednotky Edelweiss“. Smiešne! Plesnivec je bežný symbol horských jednotiek, ktorý nemá s nacizmom nič spoločné. Je to ako tvrdiť, že Horalky sú nacistické, lebo majú na obale plesnivec.
FOTO: NAZIhoralky 🙂
Večer toho istého dňa minister vnútra Šutaj Eštok oznámil na Facebooku, že „zmanipulovanému radikálovi s valaškou bolo vznesené obvinenie“. Dozvedel som sa o tom z médií. Žiadne oficiálne oznámenie som nedostal.
Viete si predstaviť ten pocit? Je to ako keď vám niekto kopne do žalúdka. Skľúčujúce, ponižujúce. Bojíte sa vyjsť na ulicu, lebo neviete, či vás niekto nespozná a nezačne na vás útočiť. A to všetko len preto, že ste použili metaforu, ktorá sa nepáčila mocným.
Dvojaký meter a mediálna štvanica
A tu je tá najväčšia irónia. Fico sám použil presne tú istú frázu – „posledný klinec do rakvy“ – keď hovoril o „čurillovcoch“ v roku 2023. Nikto ho za to nestíhal. Nikto ho neoznačil za teroristu.
Je vkusné povedať na adresu čurillovcov, že im Smer zabije posledný klinec do rakvy? Je vkusné pomenovať žurnalistov, že sú špinavé protislovenské prostitútky? Je vkusné povedať, že ak by ste stretol pána Juriša, tak ho vlastnoručne zaškrtíte?
Toto všetko sú výroky premiéra a ďalších vládnych predstaviteľov. A nič. Žiadne obvinenia, žiadne vyšetrovanie. Je to nechutné zneužívanie štátnej moci.
Strana Demokrati, ktorej som radovým členom len pár mesiacov, na čo som hrdý, podala trestné oznámenie na premiéra Fica. Ak sú moje metaforické vyjadrenia trestné, potom by mali byť rovnako posudzované aj jeho vlastné vyhlásenia. A mimochodom zaujímalo by ma ako sa mohli členovej smerohlasáckej mašinérie legálne dozvedieť o mojom členstve v strane Demokratov. Kto sa v tomto štáte môže potom cítiť bezpečne.
Mediálna štvanica mala pre mňa vážne dôsledky. Začali mi chodiť vyhrážky smrťou. „Už sme si ťa našli, druhú šancu mať nebudeš.“ „Tebe guľku do hlavy, ty hovädo.“ Desiatky takýchto správ.
Dezinformačné médiá ako InfoVojna.bz ma označili za „Cintulu 2“ (prirovnanie k neúspešnému atentátnikovi na Fica) a falošne ma spájali s „neonacistickou ideológiou“. Pripisovali mi vymyslené vyhlásenia o SNP, ktoré som nikdy nepovedal.
Moja valaška – zbraň alebo symbol?
Centrálnym bodom celého sporu sa stala moja valaška. Pre vládnych predstaviteľov je to „sekera“, „chladná zbraň“ a symbol hrozby. Pre mňa je to kultúrny symbol a súčasť mojej identity.
Táto valaška je pre mňa veľmi emočne dôležitá. Bol to dar pre môjho tatka. My na Orave, keď ideme do hory, tak máme minimálne valašku. Lebo medveď. Valaška je pre mňa symbolom môjho deda Siváňa, insitného rezbára z Oravy.
Mám dva tituly, robím v IT oblasti a nosím kroj. Prečo? Nechcem, aby Republika, Smer a iní hejslováci ukradli to, že oni sú vlastenci. Prepáčte, ja som tiež vlastenec a mám právo sa ním cítiť nielen kvôli mojej rodinnej ale i regionálnej histórii. A myslím si, že na Slovensku je veľa ľudí, ktorí majú vlastenecké cítenie k tejto krajine, a nechcú byť identifikovaní so smerákmi, republikánmi či esenesákmi. Pohŕdajú nimi a chcú sa prezentovať ako vlastenci ale iní ako tí oportunisti z menovaných strán. Aj my máme právo byť vlastencami.
Ironicky, samotný premiér Fico bol viackrát fotografovaný s valaškou alebo sekerou v ruke, no nikdy to nebolo interpretované ako hrozba.
Človek milión – to môžeš byť zajtra ty
Viete, čo je na tom všetkom najhoršie? Že dneska som tu ja, ale zajtra tu môžete stáť vy, vaše deti a o rok váš priateľ alebo príbuzný. A to je na tom to nebezpečné, že proti obyčajnému človeku sa použije mašinéria ministerstva vnútra a úradu vlády a prezentujú ma ako najväčšieho teroristu na Slovensku.
Áno, mám strach. Budem ale odvážny. Odvaha neznamená nemať strach, ale prekonať ho. Neplánujem sa vzdať tak, ako sa nevzdá ani Ukrajina. Nie. Ukrajina sa nevzdá, ani Slovensko sa nevzdá, ani ja sa nevzdám.
Slovensko na križovatke
Môj prípad sa odohráva v kontexte hlbokej polarizácie slovenskej spoločnosti. Rok po neúspešnom atentáte na premiéra Fica sa politická situácia vyostrila. Vládna koalícia využíva výročie útoku na posilnenie svojho naratívnu ako obete a na ospravedlnenie sprísňujúcich opatrení proti opozičným hlasom.
Premiér Fico na výročnej akcii v Handlovej 15. mája 2025 ohlásil plány na „sprísnené bezpečnostné opatrenia“ a prehodnotenie „lex atentátu“. Vláda si kladie za cieľ získať väčšiu kontrolu nad „diskusiami na internete, správaním na protestoch a obsahom médií“.
Mám z nich strach. Vidím, že idú podľa manuálu ruského cára Putina. Bojím sa toho, že Slovensko sa stane satelitom Ruska ako je dnes Bielorusko. Naozaj sa toho bojím, nehovorím to ako metaforu.
Sila tradície a oravská identita
Viete, čo mi dáva silu? Moje korene. Som vnukom insitného umelca, som nositeľom kultúrneho dedičstva, ktoré presahuje súčasnú politickú situáciu.
Kultúra oravských horalov tu bola stovky rokov pred Ficom a bude tu stovky rokov po Ficovi. Táto perspektíva mi dáva odvahu čeliť súčasným výzvam s vedomím, že som súčasťou niečoho väčšieho a trvalejšieho než momentálna a dočasná politická moc.
K nám domov chodil Dominik Tatarka. To je spojenie s demokratickými a humanistickými tradíciami slovenskej kultúry, na ktoré som hrdý.
Boj o charakter Slovenska
Môj príbeh nie je len o mne. Je to príbeh o charaktere Slovenska a o tom, akou krajinou sa chceme stať. Je to príbeh o zápase medzi autoritárskymi tendenciami a demokratickými hodnotami, medzi strachom a odvahou, medzi manipuláciou a pravdou.
Najhoršie je to, že tým Laťákom z Oravy sa môže stať ktokoľvek v tejto krajine. Ktokoľvek kto v dobrej viere robí niečo dobré pre túto spoločnosť, ale potom sa stane náhodne nepohodlným pre vládnu moc, a bude šikanový a lynčovaný smerohlasáckymi vlkmi.
Napriek všetkým ťažkostiam, ktorým čelím, zostávam odhodlaný brániť svoje presvedčenie a právo na slobodu prejavu. Môj príbeh je svedectvom o sile jednotlivca postaviť sa proti systému a o dôležitosti občianskej odvahy v časoch, keď sú demokratické hodnoty nebezpečne ohrozené.
Ja som obeť. Na výročie Ficovho neúspešného atentátu je Peter Laťák obeť. Nie Fico. Fico a jeho smerácka mašinéria sú agresori, ktorí útočia na človeka, ktorý platí dane a z jeho daní sa platí mašinéria, ktorá ho šikanuje.
V krajine, kde sa metafory stávajú trestnými činmi a kultúrne symboly zbraňami, som sa ja, Peter Laťák z Oravy, stal nedobrovoľným symbolom zápasu o budúcnosť Slovenska. Môj príbeh pripomína, že demokracia nie je samozrejmosťou, ale hodnota, za ktorú sa treba neustále stavať — niekedy aj s valaškou v ruke, ako symbolom odporu našich dedov a našej slovenskej kultúrnej identity.
Peter Laťák,
chlap s valaškou, človek milión
