Korene, ktoré nás držia rovno: Čo by môj starý otec Štefan Siváň povedal na dnešné Slovensko
Keď človek vyrastá obklopený umením, ktoré nevzniklo v sterilných ateliéroch veľkomiest, ale bolo vysekané priamo z masívneho dreva v drsných podmienkach našich hôr, získa úplne iný pohľad na svet a na hodnoty, ktoré dokážu pretrvať generácie. Ako vnuk slávneho oravského ľudového sochára Štefana Siváňa som mal to obrovské šťastie, že ma už od útleho detstva sprevádzali jeho jedinečné drevené sochy, pričom ma formovali nielen samotné umelecké diela, ale predovšetkým fascinujúce príbehy o koledovaní a o neľahkom, no čistom živote ľudí v hlbokých oravských lesoch. V mojich žilách tak koluje skutočná oravská krv slovenských horalov, ktorá so sebou nesie hlbokú úctu k tradíciám, remeselnej zručnosti a pevnému charakteru, aký sa dá vybudovať iba vtedy, keď človek denne čelí skutočným životným výzvam.
Dnešná doba plná politických turbulencií a neustáleho spoločenského chaosu nás často núti zabúdať na to, kým naozaj sme, pričom mnohí ľudia hľadajú svoju identitu v prázdnych politických frázach namiesto toho, aby sa pozreli späť na svoje vlastné rodové dedičstvo. Kedykoľvek dnes počujem hlboký zvuk fujary, držím v ruke tradičnú valašku alebo počúvam staré ľudové piesne, moje srdce sa okamžite zovrie živými spomienkami na detstvo, kedy bolo všetko jasné, poctivé a založené na skutočných ľudských hodnotách. Práve z tohto dôvodu pri každej príležitosti hrdo prezentujem našu autentickú kultúru svojim priateľom zo zahraničia, pravidelne s nimi navštevujem slovenské skanzeny, ukazujem im naše tradičné etno-výrobky a prerozprávavam im tie isté silné príbehy, ktoré udržiavali pri živote generácie pred nami.
Umenie a tvorba môjho starého otca nikdy neboli iba o dekorácii, ale predstavovali hlboké svedectvo o vnútornej slobode človeka, ktorý zostal verný svojej zemi, svojmu remeslu a svojmu svedomiu bez ohľadu na to, aký režim práve vládol. Tieto pevné korene ma natrvalo sformovali, spojili ma s touto horskou krajinou a dodávajú mi silu stáť pevne aj v momentoch, keď je jednoduchšie podvoliť sa väčšine alebo ostať ticho. Verím, že našou najväčšou povinnosťou je nenechať toto vzácne kultúrne a morálne dedičstvo zaniknúť v nánose moderného cynizmu, a preto všetko, čo som od svojho starého otca dostal, dnes s obrovskou láskou, hrdosťou a čistým svedomím odovzdávam ľuďom okolo seba.