Projekt REDIPOM pod lupou – efektívna pomoc alebo, podľa kritikov,  luxusný plán pre „našich  ľudí“ ?

Slovensko sa borí s trpkým paradoxom: kým takmer milión našich občanov balansuje na hrane chudoby, státisíce ton potravín končia bez úžitku v koši. A aby toho nebolo málo, vďaka krokom súčasnej Ficovej vlády sa počet ľudí ohrozených chudobou za necelé dva roky dramaticky zvýšil o neuveriteľných 300-tisíc. Ako zázračný liek na túto situáciu sa má javiť národný projekt REDIPOM. S rozpočtom šplhajúcim sa k 3,5 milióna eur však tento projekt vyvoláva viac otáznikov ako uspokojivých odpovedí. Obzvlášť, keď sa zdá, že hlavným výsledkom bude kopa papierov a tučné platy pre „našich ľudí“. Poďme sa teda bližšie pozrieť na tento ambiciózny, no zároveň poriadne kontroverzný projekt, ktorý spadá pod ministerstvo vnútra, vedené Matúšom Šutajom Eštokom, často označovaným aj ako ‚minister pomsty‘, čo môže vyvolávať otázky o možnom vplyve politických záujmov na riadenie a transparentnosť takto financovaného projektu.

Čo to vlastne ten REDIPOM je a kto za ním stojí?

Na papieri znejú ciele projektu REDIPOM (Redistribúcia potravinovej pomoci) priam šľachetne: „vytvoriť návrh jednotného efektívneho systému redistribúcie potravinovej pomoci“. Tento systém má byť kľúčom k tomu, aby sa bezpečné potraviny dostali k tým, ktorí ich najviac potrebujú, a zároveň sa konečne znížilo masívne plytvanie. Financovanie? Zabezpečené z Európskeho sociálneho fondu+ v rámci Programu Slovensko 2021-2027.

Prijímateľom tejto štedrej finančnej injekcie je Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, ktorý, ako na potvoru, patrí pod Ministerstvo vnútra. Áno, presne to ministerstvo, kde je štatutárom spomínaný „minister pomsty“. Hoci v samotnom projekte ho na základe plnej moci zastupuje splnomocnenkyňa vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová. Partnerom projektu je Platforma potravinovej pomoci Slovensko, na čele s Alexandrou Kolárik.

3,5 milióna  len za „návrh systému“: Kam vlastne tečú tie peniaze?

Celková suma nenávratného finančného príspevku na tento projekt dosahuje vskutku mastných 3 439 650 eur, teda zaokrúhlene 3,4 milióna eur. Realizácia aktivít je naplánovaná na tri roky, pekne od februára 2025 do januára 2028. A práve tu sa začínajú kopiť prvé vážne pochybnosti.

Podľa informácií od riaditeľky etablovanej neziskovej organizácie s dlhoročnou praxou v oblasti potravinovej pomoci, ktorá sa osobne zúčastnila informačného stretnutia v Žiline, sa za tieto milióny nemá systém  ani reálne implementovať. Predstavte si, cieľom má byť „len ‚vytvorenie návrhu systému‘ a ‚vyhodnotenie výsledkov a plánované zavádzanie návrhu do praxe'“. Áno, čítate správne, milióny za návrh.

A teraz sa podržte, keď sa pozrieme na štruktúru rozpočtu. Mzdové výdavky zhltnú neuveriteľných 2 209 266 eur, ku ktorým sa priráta ďalších 361 000 eur, čo spolu tvorí až 2 570 266 eur! Ľudia boží, dva a pol melóna euro len na výplaty „ našich ľudí“!  Dva a pol milióna len na platy z celkového balíka necelých tri a pol milióna. To je priam do očí bijúce! K tomu si prirátajme paušálne výdavky vo výške 1 028 106,40 eur, teda circa milión euro,  pri ktorých nie je ale vôbec jasné, aké konkrétne náklady pokrývajú a či ich výška nie je v nepomere k deklarovaným cieľom projektu zameraného hlavne na analýzu a návrh. Jednoduchá matematika hovorí, že neuveriteľných 75 % celého rozpočtu projektu je určených len a len na mzdové náklady! Táto cifra doslova kričí a núti nás pýtať sa: aká mimoriadna odbornosť či pridaná hodnota sa skrýva za týmito mzdovými nákladmi, keďže projekt má primárne vytvoriť  len nejaký neurčitý ‚návrh‘. Je toto naozaj efektívne využitie verejných zdrojov, alebo len dobre platené fleky pre „ich ľudí“?

Aktivity projektu: Čo presne sa za tie milióny vlastne urobí?

Projekt REDIPOM sa oficiálne delí na dve hlavné pod aktivity. Prvou je „Tvorba návrhu systému redistribúcie potravinovej pomoci“, ktorá má prebiehať od februára 2025 do augusta 2026. V rámci nej sa má zmapovať súčasný stav, participatívne tvoriť návrh jednotného systému a vytvoriť či riadiť akúsi koordinačnú nadrezortnú pracovnú skupinu.

Druhou fázou je „Pilotné testovanie navrhnutých riešení“, naplánované od februára 2025 až do januára 2028. Tu by malo dôjsť k overeniu navrhovaných riešení vo vybraných lokalitách, integrácii informačných systémov, zavedeniu a otestovaniu jednotného informačného systému a nakoniec k vyhodnoteniu výsledkov týchto pilotných riešení. Je kľúčové si znova zopakovať: celý projekt sa primárne zameriava len a len  na vytvorenie akéhosi chymérneho návrhu systému a len a len jeho pilotné testovanie, vôbec nie na jeho reálne a celoplošné zavedenie po celom Slovensku.

Tieň podozrení a (ne)transparentnosť, ktorá bije do očí

Znepokojenie nad transparentnosťou celého projektu vyjadrujú aj ľudia, ktorí v oblasti potravinovej pomoci pracujú dlhé desaťročia. Podľa ich skúseností si po dvojhodinových, často nič nehovoriacich prezentáciách musia sami prácne zisťovať, „na čo to vlastne je“ a „čo to od občianskych združení z tejto oblasti vlastne chcú“. Takýto prístup neveští nič dobré o komunikácii a jasnosti cieľov projektu.

Hoci sa informačné dni k projektu konali v šiestich slovenských mestách – Trnave, Nitre, Banskej Bystrici, Žiline, Prešove a Bratislave – zdá sa, že mnohým aktérom stále chýbajú konkrétne a hlavne zrozumiteľné informácie. Akoby sa niekto snažil zahmlievať. Nič nové pod slnkom v tejto proruskej gubernii zvanej Ficília.

Problémových bodov je hneď niekoľko. Extrémne vysoké náklady na samotný nič nehovoriaci a nezáväzný  návrh – takmer 3,5 milióna eur len za holý návrh a pilotné testovanie – sa javia ako absolútne neprimerané. Dominancia mzdových nákladov, spomínaných 75 %, vyvoláva vážne otázniky o efektivite a hospodárnosti. Ako presne budú výsledky implementované do praxe, zostáva zahalené rúškom „ministerského“  tajomstva, čo len prehlbuje neistotu. Navyše, projekt je síce pod záštitou Ministerstva práce a sociálnych vecí, no realizuje ho úrad spadajúci pod Ministerstvo vnútra Šutaja Eštoka. To môže viesť k nejasnostiam v zodpovednosti a k možnému konfliktu záujmov.

Ministerstvo vnútra a zodpovednosť „ministra pomsty“

Hoci minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nie je priamo zapojený a vnorený do každodennej realizácie projektu, ako štatutárny orgán ministerstva nesie plnú zodpovednosť za projekty realizované pod jeho gesciou. A tento projekt, ako sme už spomenuli, realizuje Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, ktorý spadá práve pod rezort vnútra. Zodpovednosti sa teda nevyhne.

Potreba je skutočná, ale je toto tá správna cesta?

Nikto pri zdravom rozume nespochybňuje, že Slovensko akútne potrebuje lepší a funkčnejší systém redistribúcie potravinovej pomoci. Splnomocnenkyňa Simona Zacharová pre TASR uviedla alarmujúce čísla: „Na Slovensku žije takmer 980 000 ľudí na pokraji chudoby alebo sociálneho vylúčenia… Napriek tomu sa v roku 2020 vyhodilo viac ako 200 000 ton potravín.“ Tieto čísla sú desivé. Ale treba si uvedomiť, že tento stav je tu už roky rokúce, kedy Fico v tejto krajine vládol tri volebné obdobia.

Otázka teda neznie, či tento pálčivý problém riešiť, ale či je projekt REDIPOM s jeho obrovským rozpočtom 3,5 milióna eur tým najefektívnejším a najčestnejším spôsobom. Alebo je to len ďalšia sofistikovaná cesta, ako sa nabaliť na biede ostatných, ktorú, paradoxne, svojimi krokmi sami Ficovci spôsobili?

Podozrenia pretrvávajú, transparentnosť je kľúčová

Projekt REDIPOM má na papieri nepochybne ušľachtilý cieľ. Avšak legitímne otázky týkajúce sa efektívnosti vynaložených prostriedkov a transparentnosti celého procesu zostávajú visieť vo vzduchu ako Damoklov meč. Na základe dostupných informácií nemožno jednoznačne vyvrátiť podozrenia z korupčného konania či nehospodárneho nakladania s verejnými financiami.

Je absolútne nevyhnutné, aby bol tento projekt podrobený dôkladnému a nekompromisnému monitorovaniu a kontrole, a to hlavne zo strany občianskej spoločnosti a európskych inštitúcií. Čo by teda mohlo pomôcť napraviť reputáciu a rozptýliť pochybnosti? Určite by to bolo zverejnenie detailného rozpočtu s jasným a zrozumiteľným odôvodnením každej jednej položky. Nevyhnutné je tiež pravidelné a zrozumiteľné informovanie verejnosti o pokroku a dosiahnutých výsledkoch. Zaviesť nezávislý monitoring a hodnotenie projektu by malo byť samozrejmosťou. A v neposlednom rade, je potrebné jasne definovať očakávané výstupy a spôsob ich reálnej implementácie do praxe.

Len tak sa dá zabezpečiť, aby milióny eur z verejných zdrojov nevyšli nazmar a skutočne pomohli tým, ktorí to najviac potrebujú. Aby sme sa nedočkali ďalšieho fiaska, akým bola Pellegríniho miliarda na digitalizáciu Slovenska, ktoré je v tejto oblasti horšie ako vojnou zmietaná Ukrajina. Alebo aby sme neboli svedkami ďalšej masy peňazí, ktorá sa vyplýtvala na nič nemeniace školenia pre rómske komunity. Inak zostane REDIPOM len ďalším drahým papierom založeným v ministerskej zásuvke a premárnenou šancou reálne pomôcť státisícom ľudí bojujúcich s chudobou, čo by bola nielen hanba, ale aj prejav hlbokej neúcty k ich situácii.

Zdroje:

1. Oficiálna webová stránka projektu REDIPOM, Ministerstvo vnútra SR: https://www.minv.sk/?Narodny_projekt_REDIPOM_vytvorenie_navrhu_jednotneho_systemu_redistribucie_potravinovej_pomoci
2. “Národný projekt má zefektívniť systém potravinovej pomoci”, TASR/Teraz.sk, 26. mája 2025: https://www.teraz.sk/ekonomika/narodny-projekt-ma-zefektivnit-syst/881001-clanok.html
3. Dodatok č. 1 k Memorandu o vzájomnej spolupráci na príprave a implementácii národného projektu REDIPOM
4. https://www.ppps.sk/
5. ZMLUVA O PARTNERSTVE č. USVOS-P-2025/000003-005
6. ZÁMER A PODKLADY NÁRODNÉHO PROJEKTU PRE PROGRAM SLOVENSKO 2021 – 2027