Štát ako nástroj alebo pán? Občianska spoločnosť na Slovensku pod vládou Roberta Fica

„Tam, kde je štát len nástrojom, a nie pánom, a občania sú aktívnymi tvorcami svojej budúcnosti, tam rozkvitá skutočná občianska spoločnosť.“ Táto myšlienka vyjadruje ideál zdravej demokracie, v ktorej štátna moc slúži občanom a umožňuje im aktívne sa podieľať na formovaní spoločnosti a ich vlastnej budúcnosti. Takýto model predpokladá ochranu základných práv a slobôd, vrátane slobody prejavu, a existenciu nezávislých inštitúcií, ktoré zabezpečujú transparentnosť a zodpovednosť štátnej moci. Súčasná politická situácia na Slovensku pod vedením štvrtej vlády Roberta Fica, ktorá nastúpila k moci v októbri 2023  však vyvoláva otázky o tom, nakoľko sa Slovenská republika približuje k tomuto ideálu. Chcem kriticky zhodnotiť mieru, v akej súčasné politické dianie na Slovensku, s osobitným zameraním na otázky slobody prejavu a práv občanov, korešponduje s víziou štátu ako nástroja občanov.   

Nástup vlády Roberta Fica a kontroverzné kroky

Návrat Roberta Fica na post premiéra v septembri 2023  bol bohužiaľ výsledkom parlamentných volieb, v ktorých jeho strana Smer zvíťazila a následne vytvorila koaličnú vládu so stranami Hlas a Slovenská národná strana (SNS) . Tento návrat sa udial po období politickej nestability a pôsobenia stredopravej vlády. Je dôležité pripomenúť, že Fico bol predtým nútený odstúpiť z funkcie premiéra v roku 2018 v dôsledku rozsiahlych protestov po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martinky Kušnírovej, čo je historický kontext, ktorý ovplyvňuje moje súčasné obavy o slobodu médií.   

V krátkom čase po nástupe k moci Ficova vláda podnikla sériu krokov a prijala legislatívne opatrenia, ktoré vyvolali znepokojenie na domácej i medzinárodnej scéne. Medzi najvýznamnejšie patrili:

• Novelizácia Trestného zákona: V decembri 2023 vláda v zrýchlenom legislatívnom konaní presadila rozsiahle zmeny v Trestnom zákone. Tieto zmeny zahŕňali zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý sa zaoberal prípadmi korupcie na najvyšších úrovniach, a zníženie trestov za majetkové a hospodárske trestné činy . Vláda argumentovala, že cieľom je posilnenie resocializačného aspektu trestného práva a zosúladenie s európskymi štandardmi. Tieto témy však Fica nezaujímali tri volebné obdobia dovtedy, kým sa ich to samotných osobne netýkalo. Tieto kroky však vyvolali silnú kritiku opozície, prezidentky Zuzany Čaputovej, Európskej komisie a mimovládnych organizácií, čo viedlo k parlamentným obštrukciám a verejným protestom. Kritici poukazovali na možné konflikty záujmov, keďže niektoré osoby blízke vláde by mohli byť priamo dotknuté nižšími trestami. Hoci Ústavný súd neskôr preskúmal novelu, zrušil len menšie časti zákona.   
• Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry: Tento úrad sa aktívne zaoberal vyšetrovaním korupčných káuz, vrátane prípadov spojených s politikmi blízkymi Ficovej strane SMER. Jeho zrušenie je preto všeobecne vnímané ako oslabenie boja proti korupcii na Slovensku.  Slovenská verejnosť si praje, aby tieto kroky bo politickom páde Fica boli zvrátené a zrušené inštitúcie boli opätovne vykreované. 
• Zmena premlčacích lehôt: Schválená novela obsahovala aj zníženie premlčacej lehoty pri trestnom čine znásilnenia, čo vyvolalo ďalšiu vlnu kritiky zo strany opozície, prezidentky a mimovládnych organizácií.   A to je len čerešnička na torte.
• Zmena zahraničnej politiky: Ficova vláda rýchlo naplnila svoj predvolebný sľub o ukončení vojenskej pomoci Ukrajine, ktorá čelí ruskej agresii. Tento krok bol spojený s výrazným príklonom k Rusku, čoho dôkazom bolo aj stretnutie Roberta Fica s ruským autokratom Vladimírom Putinom, hľadaným zločincom,  v Moskve v decembri 2024. Táto zmena zahraničnej politiky viedla k napätiu vo vzťahoch s Európskou úniou a tradičnými spojencami, ako je Česká republika. Fico taktiež verejne hrozil zastavením dodávok elektrickej energie na Ukrajinu a znížením podpory pre ukrajinských utečencov na Slovensku.   
• Snahy o kontrolu médií: Vláda iniciovala sériu krokov smerujúcich k posilneniu kontroly nad mediálnym prostredím, pričom najvýraznejším bolo nahradenie verejnoprávnej televízie a rozhlasu RTVS novou inštitúciou STVR. Okrem toho Ficova vláda prerušila komunikáciu s viacerými kritickými domácimi médiami, označujúc ich za „nepriateľské“ a „nedostatočne objektívne“, zatiaľ čo uprednostňuje proruské konšpiračné médiá.   
• Obmedzovanie činnosti mimovládnych organizácií: Vláda signalizovala zámer zaviesť nové regulácie zamerané na MVO, najmä tie, ktoré prijímajú financovanie zo zahraničia, a navrhla zmeny v zákone umožňujúcom daňovníkom poukázať 2 % zo svojich daní týmto organizáciám. Návrh zákona o MVO bol kritizovaný pre očividnú podobnosť s kontroverzným ruským zákonom o „zahraničných agentoch“.   

Tieto rýchle legislatívne zmeny, najmä v oblasti oslabenia protikorupčných mechanizmov a cielenia na médiá a MVO, naznačujú stratégiu konsolidácie vládnej moci a potenciálneho obmedzenia verejnej kontroly. Používanie argumentu „národných záujmov“ na ospravedlnenie týchto krokov je bežnou taktikou vlád, ktoré sa snažia potlačiť nesúhlas.   

Eskalácia útokov na slobodu slova a nezávislé médiá

Vláda Roberta Fica podnikla sériu konkrétnych krokov zameraných na obmedzenie slobody prejavu a ovplyvnenie nezávislých médií:

• Nahradenie RTVS inštitúciou STVR: Verejnoprávna televízia a rozhlas RTVS boli v júni 2024 zrušené a nahradené Slovenskou televíziou a rozhlasom (STVR) v zrýchlenom legislatívnom konaní. Novú inštitúciu riadi rada menovaná ministrom kultúry a parlamentnou väčšinou. Tento krok bol široko kritizovaný ako pokus o politické ovládnutie verejnoprávnych médií, pričom generálny riaditeľ EBU (Európskej vysielacej únie) ho označil za skrytý pokus premeniť RTVS na štátom kontrolované médium. Proces prijatia zákona a zloženie novej riadiacej rady vyvolávajú vážne obavy o redakčnú nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa.   
• Selektívna komunikácia a bojkot médií: Vláda premiéra Fica aktívne prerušila komunikáciu s viacerými nezávislými médiami, ktoré označila za „nepriateľské“ a „nedostatočne objektívne“. Zároveň vláda uprednostňuje a komunikuje s proruskými médiami, ako sú Hlavné správy. Tento selektívny prístup k médiám narúša princíp rovnakého prístupu k informáciám pre všetky médiá a naznačuje snahu o kontrolu toku informácií a odmeňovanie priaznivého spravodajstva.   
• Nepriateľská rétorika a zastrašovanie: Vládni predstavitelia, vrátane premiéra Fica, sa čoraz častejšie uchyľujú k nepriateľskej rétorike voči novinárom z kritických médií, pričom ich označujú za „krvilačné hyeny“, alebo „protislovenské prostitútky“  a obviňujú ich zo zaujatosti a politického aktivizmu. Táto verbálna agresia vytvára atmosféru strachu a môže viesť k autocenzúre medzi novinármi. Vláda taktiež hrozila novými obmedzeniami pre médiá.   
• Tlak na súkromné médiá: Existujú správy o rastúcom tlaku na súkromné médiá, ako napríklad TV Markíza, kde nové vedenie údajne odrádza od politického spravodajstva a kritiky vlády. To naznačuje, že potenciálny vplyv a kontrola vlády sa rozširujú aj mimo verejnoprávneho vysielateľa.   
• Podkopávanie nezávislosti mediálneho regulátora: Vláda navrhla zmenu štruktúry Rady pre mediálne služby, orgánu dohľadu nad médiami, s cieľom koncentrovať moc do rúk jedného predsedu menovaného vládou. Tento krok je vnímaný ako pokus o narušenie nestrannosti regulátora a zvýšenie vládneho vplyvu na jeho rozhodnutia, čo by mohlo oslabiť jeho schopnosť pôsobiť ako nezávislý kontrolný orgán.   
• Obmedzenie prístupu k informáciám: Novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám predĺžili lehotu na odpovede na žiadosti o informácie a zaviedli možnosť spoplatnenia. Tieto zmeny môžu vytvárať prekážky pre novinárov a verejnosť pri získavaní informácií od štátnych orgánov, čím sa znižuje transparentnosť a zodpovednosť.   
• Právne hrozby a žaloby: Premiér Fico osobne podal strategické žaloby proti účasti verejnosti na novinárov, ako napríklad na šéfredaktora portálu Aktuality.sk Petra Bárdyho, pričom žiadal vysoké finančné odškodnenie v reakcii na kritické spravodajstvo. Takéto právne kroky môžu byť použité na zastrašovanie a umlčanie kritických hlasov v médiách.   

Tieto koordinované snahy vlády výrazne narúšajú pluralitu médií na Slovensku. Ovládaním verejnoprávneho vysielateľa, bojkotovaním kritických médií a vytváraním nepriateľského prostredia pre novinárov vláda obmedzuje rozmanitosť hlasov a perspektív, ktoré sú dostupné verejnosti. To priamo ovplyvňuje právo verejnosti na prístup k širokému spektru informácií, čo je nevyhnutné pre informované rozhodovanie a aktívnu účasť v demokratickej spoločnosti. Uprednostňovanie proruských médií taktiež vyvoláva vážne obavy o potenciálne šírenie dezinformácií a propagandy, čo ďalej bráni občanom vytvárať si objektívne názory. Stratégia vlády sa javí ako forma „mediálneho zajatia“, kde štát čoraz viac kontroluje mediálne prostredie prostredníctvom rôznych nástrojov, vrátane priamej kontroly nad verejnoprávnymi médiami, vyvíjania tlaku na súkromné médiá a diskreditácie kritických hlasov. Načasovanie týchto krokov, nasledujúcich po Ficovom proruskom zahraničnopolitickom obrate, naznačuje potenciálnu spojitosť medzi kontrolou domáceho naratívu a zbližovaním sa s autoritárskymi režimami. Slobodné a pluralitné médiá sú základným kameňom fungujúcej demokracie, pôsobia ako dôležitá protiváha vládnej moci a poskytujú občanom informácie potrebné na to, aby mohli svojich lídrov brať na zodpovednosť. Systematická likvidácia nezávislosti médií na Slovensku pod vedením Ficovej vlády priamo podkopáva tento princíp a bráni občanom byť aktívnymi tvorcami svojej budúcnosti na základe presných a rozmanitých informácií.

Obmedzovanie práv a priestoru pre občiansku spoločnosť

Vláda navrhla legislatívu zameranú na mimovládne organizácie a zaviedla opatrenia, ktoré by mohli obmedziť právo na pokojné zhromažďovanie:

• Kontroverzný návrh zákona o MVO: Vláda predložila návrh novely zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý vyvolal silnú kritiku pre jeho potenciál stigmatizovať a obmedziť činnosť MVO prijímajúcich financovanie zo zahraničia. Oponenti tvrdia, že návrh zákona, ktorý by vyžadoval, aby sa MVO prijímajúce ročne viac ako 5 000 eur zo zahraničia označovali ako „organizácie so zahraničnou podporou“ a mohol by viesť k ich zrušeniu pre administratívne chyby, je modelovaný podľa reštriktívneho ruského zákona o „zahraničných agentoch“. Táto legislatíva je vnímaná ako pokus o diskreditáciu a umlčanie organizácií občianskej spoločnosti, ktoré často zohrávajú kľúčovú úlohu pri monitorovaní vládnych krokov a obhajovaní ľudských práv a transparentnosti.   
• Zvýšené obmedzenia pokojného zhromažďovania: Vláda zaviedla zmeny existujúcich zákonov, ktoré boli kritizované za neprimerané obmedzovanie práva na pokojné zhromažďovanie a slobodu prejavu. Tieto opatrenia udeľujú obciam širšie právomoci na zakazovanie pokojných zhromaždení. Okrem toho, po pokuse o atentát na Fica v máji 2024, bol prijatý zákon známy ako „Lex atentát“, ktorý zakazuje zhromaždenia nielen v blízkosti parlamentu, ale aj v blízkosti vládnych budov a prezidentovej rezidencie. Kritici tvrdia, že tento zákon neprimerane obmedzuje právo na protest a obmedzuje schopnosť občanov vyjadriť svoj nesúhlas na miestach politického významu.   
• Vládna rétorika označujúca opozíciu a občiansku spoločnosť za hrozby: Premiér Fico a prezident Peter Pellegrini, jeho blízky spojenec, čoraz častejšie používajú rétoriku, ktorá vykresľuje politickú opozíciu a organizácie občianskej spoločnosti ako protivníkov existujúceho ústavného poriadku a dokonca ako existenčné hrozby pre národnú bezpečnosť, i keď presný opak sa javí byť pravdou. Obvinili ich z prepojenia na zahraničné subjekty a z prípravy pokusov o štátny prevrat. Tento druh jazyka slúži na delegitimizáciu nesúhlasných hlasov a vytvára atmosféru podozrenia a nepriateľstva voči tým, ktorí kritizujú vládu.   

Mimovládne organizácie, najmä tie, ktoré sa zameriavajú na ľudské práva, transparentnosť a dobrú správu vecí verejných, sa stali častým terčom kritiky a útokov zo strany vládnych predstaviteľov. Boli označené za „zahraničných agentov“ a stigmatizované ako „Šorošom riadené“ organizácie prostredníctvom hanlivých verbálnych útokov. Vláda taktiež podnikla konkrétne kroky na zníženie financovania týchto organizácií, čím ďalej obmedzila ich schopnosť pôsobiť a obhajovať svoje ciele.   

Kroky vlády voči MVO a právu na protest odrážajú taktiku používanú režimami, ktoré sa snažia potlačiť nesúhlas a upevniť moc. Označovaním MVO za zahraničných agentov sa vláda pokúša podkopať ich legitimitu v očiach verejnosti a znížiť ich vplyv. Podobne, obmedzovanie práva na pokojné zhromažďovanie obmedzuje schopnosť občanov kolektívne vyjadrovať svoje sťažnosti a brať vládu na zodpovednosť. Tento vzorec naznačuje zmenšovanie priestoru pre občiansku spoločnosť, čo je nevyhnutné pre prosperujúcu občiansku spoločnosť. Zdravá demokracia sa spolieha na aktívnu účasť organizácií občianskej spoločnosti a na schopnosť občanov slobodne vyjadrovať svoje názory, a to aj prostredníctvom protestov. Cielením na MVO a obmedzovaním práva na zhromažďovanie vláda efektívne obmedzuje spôsoby, akými môžu občania pôsobiť ako „aktívni tvorcovia svojej budúcnosti“, čo je v rozpore s princípom uvedeným v úvodnom citáte.

Medzinárodná kritika a znepokojenie

Európska únia opakovane vyjadrila svoje znepokojenie v súvislosti s reformami slovenskej vlády, najmä s novelizáciou trestného zákona a zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, pričom poukázala na potenciálny negatívny vplyv na boj proti korupcii a ochranu finančných prostriedkov EÚ. EÚ dokonca podnikla neobvyklý krok zmrazenia finančných prostriedkov pre Slovensko z dôvodu obáv o právny štát, hoci tieto prostriedky boli neskôr uvoľnené po tom, čo Slovensko pod tlakom EÚ vykonalo určité úpravy. Európsky parlament taktiež vyjadril hlboké znepokojenie nad plánmi slovenskej vlády v oblasti trestného práva a zmenami ovplyvňujúcimi fungovanie verejnoprávnych médií. Poslanci Európskeho parlamentu zdôraznili, že navrhovaný zákon o Slovenskej televízii a rozhlase bude musieť byť posúdený vo svetle nedávno prijatého Aktu o slobode médií v EÚ, vzhľadom na rozsiahlu kritiku, že nový zákon udeľuje vláde priamu kontrolu nad verejnoprávnymi médiami, čím sa obmedzuje ich nezávislosť. Širšia situácia na Slovensku je v rámci EÚ čoraz viac vnímaná ako kritický test záväzku bloku k dodržiavaniu slobody médií a demokratických hodnôt v členských štátoch, najmä v kontexte novoprijatého Aktu o slobode médií v EÚ.   

Osobitní spravodajcovia a nezávislí experti OSN pre ľudské práva vydali silné vyhlásenia, v ktorých vyjadrili svoje znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti základných slobôd na Slovensku, vrátane práva na pokojné zhromažďovanie a slobody prejavu. Vyzvali slovenskú vládu, aby zastavila sledovanie politických oponentov a ďalšie kroky, ktoré predstavujú porušenie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Experti OSN taktiež poukázali na rastúce zásahy proti MVO, novinárom a pokojným demonštrantom prostredníctvom diskreditačných kampaní, obmedzovania prístupu tlače na oficiálne podujatia a zasahovania do nezávislosti verejnoprávnych médií. Európske centrum pre slobodu tlače a médií (ECPMF) zdokumentovalo čoraz nepriateľskejšie prostredie pre novinárov na Slovensku, pričom poznamenalo, že úrady nielenže toto prostredie podnecujú, ale taktiež používajú ekonomický tlak proti nezávislým médiám, vrátane hrozieb využitia štátnej reklamy ako nástroja nátlaku. Amnesty International vydala správy, v ktorých podrobne opisuje zavedenie zmien zákonov slovenskou vládou, ktoré neprimerane obmedzujú práva na pokojné zhromažďovanie a slobodu prejavu, ako aj rastúcu kritiku a útoky, ktorým čelia MVO zo strany vládnych predstaviteľo. Reportéri bez hraníc (RSF) poukázali na výrazný pokles Slovenska v Svetovom indexe slobody tlače, pričom to pripisujú početným pokusom vlády Roberta Fica o potlačenie slobody médií od nástupu k moci. Koalícia organizácií pre slobodu médií Media Freedom Rapid Response (MFRR) publikovala komplexnú správu, v ktorej upozorňuje na rastúcu krízu slobody médií na Slovensku a zdôrazňuje eróziu právnej ochrany médií a čoraz nepriateľskejšie prostredie pre novinárov.   

Výskumný materiál obsahuje početné odkazy na oficiálne vyhlásenia, tlačové správy a správy Európskej únie, Organizácie Spojených národov, Európskej vysielacej únie, Európskeho centra pre slobodu tlače a médií, Amnesty International, Reportérov bez hraníc a Koalície pre slobodu médií a jej partnerov, ako sú Medzinárodný tlačový inštitút (IPI) a ARTICLE 19.   

Tradične blízke vzťahy medzi Českou republikou a Slovenskom sa po návrate Roberta Fica k moci a jeho proruskému postoju, najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine, čoraz viac napínajú. Praha urobila symbolický krok a zrušila dlhoročnú tradíciu neformálnych spoločných zasadnutí vlád ako prejav svojej nespokojnosti. Fico naopak obvinil českých politikov a médiá zo zasahovania do vnútorných záležitostí Slovenska v snahe ho diskreditovať.   

Občianska reakcia a budúcnosť demokracie na Slovensku

Od návratu Fica k moci Slovensko zažíva rozsiahle a trvalé protivládne protesty, na ktorých sa zúčastňujú desaťtisíce občanov po celej krajine. Tieto protesty sú primárne organizované v reakcii na proruskú politiku vlády, vnímané podkopávanie právneho štátu a kroky proti slobode médií a občianskej spoločnosti. Kľúčovými spúšťačmi týchto demonštrácií boli Ficovo stretnutie s autokratom Vladimirom Putinom, zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine a kontroverzné legislatívne zmeny, ako napríklad zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a nahradenie RTVS. Protestujúci prijali heslá ako „Slovensko nie je Rusko, Slovensko je Európa“ a opakovane vyzývali na Ficovu demisiu. Fico sa naopak pokúsil delegitimizovať tieto protesty tvrdením, že sú súčasťou zahraničím podporovaného pokusu o štátny prevrat v štýle Majdanu.   

Prieskumy verejnej mienky, ako napríklad prieskum CEDMO Trends, naznačujú značnú mieru nedôvery v súčasnú slovenskú vládu a kľúčové štátne inštitúcie, vrátane Národnej rady (54% nedôvera) a Slovenskej informačnej služby (50% nedôvera). Úroveň dôvery je obzvlášť nízka medzi mladšími vekovými skupinami, pričom podpora Fica a jeho vlády všeobecne rastie s vekom. Väčšina slovenskej populácie (54%) sa domnieva, že Ficove tvrdenia o pokuse opozície o štátny prevrat sú len zámienkou na odvrátenie pozornosti od vlastných problémov vlády. Okrem toho podobný podiel (53%) súhlasí s tým, že Ficova vláda sa odkláňa od prozápadnej politiky.   

Súčasná politická situácia na Slovensku vyvoláva vážne obavy o budúcnosť demokracie, pričom medzinárodné hodnotenia zaraďujú krajinu na „watchlist“ krajín s autokratizačnými tendenciami. Slovensko zaznamenalo výrazný pokles v indexoch liberálnej demokracie. Opäť sa vynára historická polarizácia slovenskej politiky na národnú a proeurópsku orientáciu. Kroky vlády riskujú ďalšiu izoláciu Slovenska v rámci Európskej únie a dlhodobé oslabenie demokratických inštitúcií. Avšak silná a trvalá reakcia verejnosti prostredníctvom rozsiahlych protestov ukazuje, že značná časť obyvateľstva zostáva oddaná demokratickým hodnotám a proeurópskej orientácii Slovenska. Krehkosť vládnej koalície a možnosť predčasných volieb zostávajú potenciálnymi faktormi, ktoré by mohli ovplyvniť budúci politický vývoj.   

Významný nesúlad medzi politikou vlády a názormi veľkej časti slovenskej populácie, o čom svedčia protesty a nízka úroveň dôvery, naznačuje hlbokú polarizáciu v spoločnosti. Hoci vláda si udržiava pevnú parlamentnú väčšinu, aktívna a trvalá opozícia naznačuje potenciál pre budúcu politickú nestabilitu a boj o smerovanie krajiny. Generačné rozdiely v podpore vlády by mohli mať taktiež dlhodobé dôsledky pre politickú scénu Slovenska. Aktívna účasť občanov na protestoch, napriek snahám vlády o ich diskreditáciu, poukazuje na odolnosť občianskej spoločnosti na Slovensku. Nízka úroveň dôvery vo vládne inštitúcie a hlboké spoločenské rozdiely však predstavujú značné výzvy pre budúcnosť demokracie v krajine. Vzájomné pôsobenie týchto protichodných síl pravdepodobne ovplyvní politickú budúcnosť Slovenska a jeho vzťahy s ostatnou Európou.

 Štát ako nástroj občanov – vzdialená vízia?

Na základe komplexnej analýzy krokov vlády v oblasti slobody prejavu, obmedzovania práv a významnej medzinárodnej kritiky sa zdá, že vízia štátu ako nástroja svojich občanov je na Slovensku pod vedením Roberta Fica čoraz vzdialenejšia. Preukázaná tendencia vlády upevňovať moc, ovládať médiá a občiansku spoločnosť a ignorovať medzinárodné normy naznačuje, že štát pôsobí skôr ako dominantná sila než ako služobník svojho ľudu.

Súčasná politická klíma na Slovensku predstavuje značné prekážky pre rozvoj a udržanie skutočnej občianskej spoločnosti, v ktorej by štát skutočne pôsobil ako nástroj pre svojich občanov. Avšak silná a vytrvalá reakcia značnej časti občanov prostredníctvom protestov, spolu s neustálou kontrolou zo strany medzinárodných organizácií a potenciálom pre zmeny v politickom prostredí, ponúka dôležitý prvok nádeje. Budúcnosť slovenskej demokracie pravdepodobne závisí od odolnosti jej nezávislých inštitúcií, pokračujúcej odvahy a ostražitosti jej novinárov a aktivistov občianskej spoločnosti a od trvalej angažovanosti jej občanov, ktorí zostávajú oddaní princípom slobody, demokracie a štátu, ktorý skutočne slúži ich záujmom a umožňuje im byť aktívnymi tvorcami svojej vlastnej budúcnosti.

Mgr. Bc. Peter Laťák